GASTROINTESTINÁLNE PROBLÉMY
Deti s ASD majú takmer 8-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať aspoň jeden GI symptóm, pričom zápcha je najbežnejšia. Problémy GI boli priamo spojené so zvýšeným problémovým správaním, ako je seba-poškodzujúce správanie, obmedzené stereotypné správanie, agresívne správanie, problémy so spánkom a problémy s pozornosťou.
Závažnosť autizmu môže korelovať so závažnosťou problémov GI.
Riešenie problémov s črevom môže byť základom pri riešení autistických symptómov/ porúch.

VÝSKUM
RÝCHLE FAKTY

Pravidelné a zdravé pohyby čriev sú pre vaše zdravie veľmi dôležité! Zdravé pohyby podporujú zdravie hrubého čreva, pomáhajú pri detoxikácii a vyživujú bunky vášho čreva.
Gastrointestinálne symptómy u detí s autizmom preukázali (mnohými štúdiami – pozri výskum nižšie), že korelujú so závažnosťou autizmu a mnohými základnými príznakmi autizmu, ako sú seba-poškodzujúce správanie, obmedzené stereotypné správanie, agresívne správanie, problémy so spánkom a problémy s pozornosťou.

Os čreva a mozgu (GBA) je dôležitým faktorom pri autizme. To ukazuje spojenie medzi zdravým črevom a zdravým mozgom alebo nezdravým črevom a nezdravým mozgom. Ukázalo sa, že deti s autizmom majú abnormality v črevných baktériách.
Naše pohyby čriev tvoria 75 % vody a 25 % pevných látok (ako sú mŕtve baktérie a nestrávené jedlo).
To je jeden z hlavných dôvodov, prečo je hydratácia dôležitá! (Čím viac tekutín, tým lepšie!)
Zábavný fakt:
Trvá asi tri dni, kým jedlo, ktoré skonzumujete prejde cez váš gastrointestinálny systém a stane sa stolicou.

BEŽNÉ 💩 OTÁZKY
Čo je to „zdravé vyprázdňovanie“?
– Stolica ľahko vyjde bez namáhania
– Stredne až tmavo hnedej farby
– Môže zapáchať v dôsledku bakteriálnych plynov
– Prichádza raz alebo dvakrát denne

Čo znamená farba stolice?
– Stredne až tmavohnedá → Typická (čokoľvek mimo „typického“, poraďte sa so svojím lekárom!)
– Svetlá alebo bledá → Možný príznak infekcie, zápalu alebo zlého trávenia tukov
– Červená → Krv v stolici (z gastrointestinálneho krvácania alebo hemoroidov) alebo nadmerný príjem červenej repy, červených bobúľ alebo paradajok
– Čierna → Rôzne veci – môže to byť vážne, napríklad krvácanie do gastrointestinálneho traktu v hornej časti gastrointestinálneho traktu, alebo to môže byť neškodné a môže to byť len vedľajším účinkom jedenia čierneho sladkého drievka, čučoriedok alebo užívania určitých doplnkov železa
– Zelená → Môže to byť spôsobené zvýšeným množstvom zelenej listovej zeleniny, môže tiež naznačovať nadmerné žlčové alebo črevné infekcie, ako sú vírusy alebo baktérie

Koľko krát denne má byť stolica?
– Počet vyprázdňovania sa bude líšiť od osoby k osobe, pričom vek môže byť faktorom.
– Batoľatá môžu mať stolicu až trikrát denne
– Počet stolice vo všeobecnosti klesá s pribúdajúcim vekom, ale tri razy denne môžu byť stále typické, pokiaľ spĺňajú vyššie uvedené kritériá zdravej stolice.
Kdekoľvek od minimálne 3-krát týždenne až po 3-krát denne možno považovať za normálne.

BEŽNÉ GI PROBLÉMY
Deti s autizmom majú rôzne gastrointestinálne problémy vrátane:

– Zápcha
– Hnačka
– Nadúvanie
– Reflux
– Nadmerný plyn
– Bolesti žalúdka
– Abnormálna stolica
– Nechutne zapáchajúca stolička
– Nevoľnosť/vracanie

BEŽNÉ PRÍČINY GI PROBLÉMOV
Každý problém GI uvedený vyššie bude mať svoje vlastné hlavné príčiny. Niektoré všeobecné príčiny problémov GI zahŕňajú:

– Nedostatok vlákniny v strave
– Dehydratácia (nedostatočný príjem tekutín)
– Potravinové reakcie
– Nadmerná konzumácia škrobu a cukrov
– Vyberavé jedenie
– Bakteriálna nerovnováha (dysbióza)
– Premnoženie kvasiniek (Candida)
– Syndróm deravého čreva

Odporúčania:
VÝŽIVOVÉ ÚVAHY PRE GASTROINTESTINÁLNE PROBLÉMY

Pokiaľ ide o gastrointestinálne problémy, je kľúčové nájsť hlavnú príčinu, a nie len liečiť symptómy.
Nasledujúce prístupy môžu pomôcť pri riešení základnej črevnej nerovnováhy alebo zápalu:

– Zvážte zavedenie GAPS nutričného protokolu pre liečbu črevných porúch
– Zvážte odstránenie reaktívnych potravín (bežnými vinníkmi sú zväčša mliečne výrobky alebo pšenica)
– Pridajte do stravy viac vlákniny (ovocie, celozrnné výrobky, zelenina, strukoviny atď.)
– Doplňte stravu fermentovanými potravinami
– Zvýšte príjem vody a tekutín

ÚVAHY O VÝŽIVOVOM DOPLNKU PRE GASTROINTESTINÁLNE PROBLÉMY
– Pridajte vysoko kvalitné probiotiká
– Zvážte doplnenie prebiotík, ak je dieťa vyberavý
– Vyskúšajte doplnky na podporu trávenia, ako sú tráviace enzýmy
– Vyskúšajte citrát horečnatý na uľahčenie vyprázdňovania
– Zvážte rôzne kombinácie bylín v závislosti od základného problému (pred implementáciou sa porozprávajte so svojím lekárom alebo registrovaným dietológom)
Príklady zahŕňajú extrakt z grapefruitových semien, extrakt z olivových listov, čierny orech, oreganový olej, kyselinu kaprylovú, cesnakový olej, monolaurín, vitamín A, vitamín C, vitamín D a zinok.

UPOZORNENIE: Pred začatím akéhokoľvek doplnku alebo lieku sa vždy poraďte so svojím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby ste sa uistili, že je vhodný pre vaše dieťa. Dávkovanie sa môže líšiť v závislosti od veku, hmotnosti, pohlavia a aktuálnej stravy.
ÚVAHY O ŽIVOTNOM ŠTÝLE PRE GASTROINTESTINÁLNE OTÁZKY

Zvážte nasledovné:
– Zadržiavanie stolice, môže zhoršiť zápchu. Viac o tom nájdete v článku o zápche.
– Zvýšte fyzickú aktivitu (najmenej 60 minút denne, najlepšie vonku), aby ste udržali črevnú motilitu pod kontrolou
– Snažte sa vyhnúť liekom, ktoré spôsobujú vysoké riziko vzniku gastrointestinálnych porúch, ako sú napríklad: (antibiotiká, antiepileptiká, diuretiká, lieky používané na liečbu depresie, lieky proti bolesti, psychiatrické lieky, lieky na alergiu)

Krátkodobá úvaha o životnom štýle:
– Cestovanie alebo zmena bežnej rutiny
– Zvýšenie pokojného spánku
– Zvládanie stresu, napríklad relaxom pri večernom kúpeli s epsomskou soľou- (ktorá podporuje detox organizmu) či prechádzke v prírode
– Zaviesť hygienické normy a zvýšiť umývanie rúk
– Zamerajte sa na zdravie zubov a ústnej dutiny, pretože problémy, ako je premnoženie Candidy, sa môžu vyskytnúť aj v ústach

PROBLÉMY GI A AUTIZMUS VO VÝSKUME
PREVALENTNOSŤ GI PRÍZNAKOV V AUTIZME

Deti s ASD majú takmer 8-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať aspoň jeden GI symptóm.
V porovnaní s deťmi s TD mali deti s autizmom a vývojovým oneskorením väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať aspoň jeden častý GI symptóm.

Deti s PAS pociťujú výrazne viac všeobecných GI symptómov ako zvyčajne rozvíjajúci sa rovesníci.
24 % percent vzorky detí s PAS zažilo aspoň jeden typ chronického GI problému (zápcha, bolesť brucha, nadúvanie, hnačka a/alebo nevoľnosť trvajúca tri a viac mesiacov).

65 % detí a dospelých s autizmom zažilo zápchu, 48 % malo bolesti žalúdka alebo brucha, 23 % malo nevoľnosť a 30 % hnačku.

BEŽNÉ GI PROBLÉMY U ASD
Medzi časté gastrointestinálne prejavy mitochondriálnych porúch patrí zápcha, zlá chuť do jedla, dysfunkcia gastro-ezofageálneho zvierača, dysfágia, vracanie, gastroparéza, GI pseudoobštrukcia, hnačka alebo pankreatitída a hepatopatia.
Deti s ASD mali tendenciu mať vyššiu mieru hnačky, zápchy a bolesti brucha.
Vo výskumných štúdiách o gastrointestinálnych symptómoch a deťoch s ASD patrí zápcha medzi najčastejšie uvádzané GI symptómy.

VEDĽAJŠIE ÚČINKY PROBLÉMOV GI
Príznaky zvýšeného GI sú spojené so zvýšeným problémovým správaním, ako je seba-poškodzujúce správanie, obmedzené stereotypné správanie, agresívne správanie, problémy so spánkom a problémy s pozornosťou u ASD aj u typických detí.

Ukázalo sa, že zvýšený stres a úzkosť, rigidné kompulzívne správanie a problémy so spánkom sú spojené s GI symptómami pri ASD, najmä so zápchou.
Deti s autizmom a GI problémami mali viac úzkostných problémov, somatických sťažností, externalizácie a celkových problémov ako deti s PAS bez GI problémov.
Deti bez autizmu, ale s problémami GI nevykazovali viac problémov so správaním ako iné deti bez autizmu a bez problémov GI.
Výsledky naznačujú, že úzkosť, zmyslová nadmerná citlivosť a problémy s GI sú pravdepodobne vzájomne prepojeným fenoménom pre deti s ASD a môžu mať spoločné základné mechanizmy.

Výsledky naznačujú, že prezentácia externalizácie problémového správania a internalizácie symptómov spojených s problémami GI sa medzi malými deťmi a staršími deťmi s ASD líši.

PROBLÉMY GI SPOJENÉ SO ZÁVAŽNOSŤOU ASD
Závažnosť GI symptómov silne koreluje so závažnosťou symptómov ASD.
Silná korelácia 6-GSI a ATEC (r = 0,59) silne naznačuje, že gastrointestinálne problémy sú spojené so závažnosťou autizmu.
Skupina autistov s menším počtom problémov GI mala oveľa nižšie skóre v ATEC a každej z jej štyroch pod škál v porovnaní so skupinou autistov s vysokými problémami GI.
Rodičia uvádzajú výrazne viac GI problémov u detí s PAS ako u ich detí bez autizmu. Zvýšená závažnosť symptómov autizmu je spojená so zvýšenou pravdepodobnosťou mať problémy s GI.
Deti s ASD s GI symptómami hlásili závažnejšie základné symptómy ASD ako iné. Príznaky GI u autistických detí súviseli so zdrojmi potravy dieťaťa vo veku 0-6 mesiacov a vyberavým jedením.

NEZDRAVÉ ČREVO, NEZDRAVÝ MOZOG
Črevná dysbióza je spojená s množstvom mozgových patológií, vrátane poruchy autistického spektra, Alzheimerovej choroby (AD), Parkinsonovej choroby (PD) a amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS), čo naznačuje priamu alebo nepriamu komunikáciu medzi črevnými baktériami a centrálnym nervovým systémom. systém (CNS).

Aj keď sú dôkazy prevažne asociatívne, predpokladá sa, že bakteriálna dysbióza by mohla prispieť k nepriaznivému neurozápalovému stavu vedúcemu k zvýšenému riziku neurodegeneratívnych ochorení.

Poškodenie črevnej mikroflóry hrá kľúčovú úlohu pri rozvoji autizmu a porúch nálady.
Abnormality interakcií hostiteľ-mikrobiota alebo zloženie črevnej mikrobioty sú spojené s poruchami centrálneho nervového systému, ako je autizmus, úzkosť, depresia a integrita črevnej mikrobioty sa môže považovať za potenciálny terapeutický cieľ na liečbu týchto stavov.

ČREVO A IMUNITNÝ SYSTÉM
Celkovo výskumné zistenia naznačujú, že deti s ASD ako aj dospelý jedinci, ktorí majú GI symptómy, majú nerovnováhu v ich imunitnej sústave, čo môže prispieť k ich symptómom a klinickému výsledku.

Niet sa čomu diviť, nakoľko sa naša imunitná sústava nachádza v črevách.

Referencie:
Lefter R, Ciobica A, Timofte D, Stanciu C, Trifan A. A Descriptive Review on the Prevalence of Gastrointestinal Disturbances and Their Multiple Associations in Autism Spectrum Disorder. Medicina (Kaunas). 2019;56(1):E11.
Spielman LJ, Gibson DL, Klegeris A. Unhealthy gut, unhealthy brain: The role of the intestinal microbiota in neurodegenerative diseases. Neurochem Int. 2018;120:149-163. doi:10.1016/j.neuint.2018.08.005
Restrepo B, Angkustsiri K, Taylor SL, et al. Developmental-behavioral profiles in children with autism spectrum disorder and co-occurring gastrointestinal symptoms. Autism Res. https://doi.org/10.1002/aur.2354
Mazurek MO, Vasa RA, Kalb LG, et al. Anxiety, sensory over-responsivity, and gastrointestinal problems in children with autism spectrum disorders. J Abnorm Child Psychol. 2013;41(1):165-176. doi:10.1007/s10802-012-9668-x
Chaidez V, Hansen RL, Hertz-Picciotto I. Gastrointestinal problems in children with autism, developmental delays or typical development. J Autism Dev Disord. 2014;44(5):1117-1127. doi:10.1007/s10803-013-1973-x
Liu S, Li E, Sun Z, et al. Altered gut microbiota and short chain fatty acids in Chinese children with autism spectrum disorder. Sci Rep. 2019;9(1):287.
Ofei SY, Fuchs GJ. Constipation Burden in Children with Autism Spectrum Disorder: Emergency Department and Healthcare Use. J Pediatr. 2018;202:12-3.
McElhanon BO, McCracken C, Karpen S, Sharp WG. Gastrointestinal symptoms in autism spectrum disorder: a meta-analysis. Pediatrics. 2014;133(5):872-883. doi:10.1542/peds.2013-3995
Martínez-González AE, Andreo-Martínez P. The Role of Gut Microbiota in Gastrointestinal Symptoms of Children with ASD. Medicina (Kaunas). 2019;55(8):E408.
Ferguson BJ, Dovgan K, Takahashi N, Beversdorf DQ. The Relationship Among Gastrointestinal Symptoms, Problem Behaviors, and Internalizing Symptoms in Children and Adolescents With Autism Spectrum Disorder. Front Psychiatry. 2019;10:194. Published 2019 Apr 9. doi:10.3389/fpsyt.2019.00194
Mangiola F, Ianiro G, Franceschi F, Fagiuoli S, Gasbarrini G, Gasbarrini A. Gut microbiota in autism and mood disorders. World J Gastroenterol. 2016;22(1):361-368. doi:10.3748/wjg.v22.i1.361
Fulceri F, Morelli M, Santocchi E, et al. Gastrointestinal symptoms and behavioral problems in preschoolers with Autism Spectrum Disorder. Dig Liver Dis. 2016;48(3):248-254. doi:10.1016/j.dld.2015.11.026
Adams JB, Johansen LJ, Powell LD, Quig D, Rubin RA. Gastrointestinal flora and gastrointestinal status in children with autism–comparisons to typical children and correlation with autism severity. BMC Gastroenterol. 2011;11:22. Published 2011 Mar 16. doi:10.1186/1471-230X-11-22
Holingue C, Newill C, Lee LC, Pasricha PJ, Daniele Fallin M. Gastrointestinal symptoms in autism spectrum disorder: A review of the literature on ascertainment and prevalence. Autism Res. 2018;11(1):24-36. doi:10.1002/aur.1854
Finsterer J, Frank M. Gastrointestinal manifestations of mitochondrial disorders: a systematic review. Therap Adv Gastroenterol. 2017;10(1):142-154. doi:10.1177/1756283X16666806
Casella G, Pozzi R, Cigognetti M, et al. Mood disorders and non-celiac gluten sensitivity. Minerva Gastroenterol Dietol. 2017;63(1):32-37. doi:10.23736/S1121-421X.16.02325-4
Wang LW, Tancredi DJ, Thomas DW. The prevalence of gastrointestinal problems in children across the United States with autism spectrum disorders from families with multiple affected members. J Dev Behav Pediatr. 2011;32(5):351-360. doi:10.1097/DBP.0b013e31821bd06a
Rose DR, Yang H, Serena G, et al. Differential immune responses and microbiota profiles in children with autism spectrum disorders and co-morbid gastrointestinal symptoms. Brain Behav Immun. 2018;70:354-368. doi:10.1016/j.bbi.2018.03.025

AUTOR:
NINA PAVLOVIČOVÁ